Airsoft alebo o čom to celé je

Úvod

Tento článok je venovaný tým, ktorí už čo-to o airsofte počuli, vedia, že niečo také existuje a rozmýšlajú nad tým, aké by to asi bolo, skúsiť si to na vlastnej koži. Mal by to byť akýsi úvod do sveta airsoftu, taký polonávod ako a kde začať. Je založený na mojom subjektívnom dojme a čerpám najmä z vedomostí a znalostí, ktoré som za nejaký ten týždeň, čo sa airsoftu venujem, nadobudol. Tento článok rozhodne nie je bez chyby a určite niektoré jeho časti vyvolajú polemiku a diskusiu. Taktiež je možné, že časom na niektoré veci zmením názor, ale to už bude zas v ďalšom článku. Dalším dôvodom vzniku je tiež fakt, že takýto komplexný pohľad mi na našej scéne chýba a my tak musíme „mladým“ na fóre dookola odpovedať na tie isté otázky ?.

V prvej časti sa budem venovať najmä zbraniam v závere sa obtrieme trochu o niektoré časti výstroje.

Druhá časť bude orientovaná trošku viac filozoficky a pozrieme sa na pravdy a mýty v airsofte.

Začíname

Nebudem sa tu zaoberať tým, čo je airsoft a ako to celé vzniklo, fakty si nájdete na iných weboch. Rovnako sa nebudem venovať ani fyzikálnym vlastnostiam a princípom fungovania airsoftových zbraní, pre začiatočníka to aj tak nie je velmi dôležité. Kým protivník priznáva, znamená to, že je zbraň funkčná a to na úvod stačí. Zameriam sa hlavne na zbrane dostupné na Slovensku, rovnako to isté platí aj o výrobcoch. Nepôjde však o žiadne recenzie, tie si nájdete inde. Skôr sa bude jednať o stručné zhrnutie jednotlivých kategórií a modelov. Taakže....
V airsofte rozoznávame tri typy zbraní:

1. Manuálne. Ich princíp je jednoduchý, ako už z názvu vyplýva, ide o „ručný“ pohon. Po každom výstrele je nutné zbraň obtiahnuť, inak nevystrelí. Delia sa na krátke a dlhé. Ich výhodou je, že sú lacné, nenáročné na údržbu, spotreba guličiek je nízka. Nevýhody sú zrejmé, obtiahnuť zbraň po každom výstrele je operácia časovo náročná (a o čas v akcii rozhodne ide) a mierenie je po každom výstrele nenávratne stratené. Začiatočníkom krátky manuál vrelo odporúčam, netreba vela zainvestovať, naučí Vás to základom taktiky a neskôr Vám ostane ako záložná zbraň. Čo sa týka výrobcu, jednoznačne Tokio Marui (TM), model podľa vkusu a nemôžete sa zmýliť. Maruiacke črevá sú v podsate identické, takže otázky typu „je lepšia beretta alebo glock?“ nie sú na mieste. Malú výnimku tvorí len Socom, ktorý by mal byť o niečo výkonejší ako ostatné modely. Do iných značiek ako napr. UHC, by som sa moc nepúšťal, osobne s nimi nemám skúsenosť, ale reakcie iných hráčov hovoria za všetko. Z dlhých manuálov sa oplatí len MP5 a Škorpion (výber ponechávam podľa vlastného vkusu), sú to kompaktné zbrane, pomer cena/výkon je výborný, dobre si s tým zahráte v budove (rozmery) a v lese s manuálom aj tak vela vody nenamútite. Dlhy manuál typu M16 apod. sú podľa mňa vyhodené peniaze. Velké rozmery, vysoká cena v pomere k výkonu a až Vás omrzí, len tak ľahko sa ho nezbavíte. Výnimkou z tejto kategórie je brokovnica. Dlhý manuál, ktorý môžem len odporúčať. V budove je to výkonný zabijak a vonku Vás tiež nepoloží do hanby. Opäť ako výrobcu dlhých manuálov môžem odporučiť TM, z ostatných sa ešte vraj oplatí MP5 od UHC, názory na túto zbraň sa však rôznia, dalo by sa povedať kus od kusu. Zámerne som sa vyhol tzv. „odstrelovačkám“, na to si nechávam samostatnú kapitolu. Ešte jedna poznámka na záver, manuálne zbrane NEmajú full-auto, možno to niekoho pobavilo, ale už som sa stretol aj s takouto otázkou.
2. Plynové. V tomto prípade piest nenaťahujeme ručne po každom výstrele, robí to za nás plyn v zásobníku. Opäť je možné členenie na krátke a dlhé, viac však zaváži členenie na tzv. „blowback“ a „non-blowback“ zbrane. V skratke. Blowbackom nazývame spätné „kopnutie“ záveru zbrane, z čoho vyplýva (tí múdrejší už tušia), že blowbacky majú pohyblivý záver a non-blowbacky ho majú pevný. Opäť pár výhod a nevýhod. Takže oproti manuálom nám odpadá to neustále zdržujúce obťahovanie zbrane (obtiahne sa iba prvá rana, aby sa mohlo „natiahnuť“ bb-čko), aj to mierenie nám tu už viac ide (hlavne pri „nekopavých“ plynovkách), ale celé je to zdanené vyššou cenou výstrelu (k cene bb-cka už treba zarátať aj plyn), spotreba bb-ciek nám tiež ide trošku nahor a obstarávacie náklady sa takmer strojnásobili (oproti krátkym manuálom). Plynovky sú už trošku chúlostivejšie zbrane, takže slová ako rozborka či bežná údržba by nám už nemali byť cudzie. Čo sa týka výrobcov, opäť (už je to trápne) TM, ale odporúčam aj Western Arms a Maruzen. Žiaľ, nemám skúsenosti s kórejcami ako KWC, KSC apod., ale rozhodne by som od nich zázraky nečakal. V ponuke muničáku sa objavili neblowbackové TM plyňáky za lacný peniaz, avšak ako všade, aj tu platí, že za málo peňazí je málo muziky. Aby som však len nevychvaloval TM, musím spomenúť aj „vlajkovú loď“ japoncov – Tactical Master. Hoci sa dizajn tejto zbrane japoncom veľmi podaril, záver má malú chybicku – zvykne praskať. Dôvodom je jeho samotná konštrukcia, avšak pri troche šikovnosti a sekundového lepidla je možné tento problém vyriešiť.
3. Elektriky. Ako sa hovorí, to najlepšie nakoniec. Ak sa chcete airsoftu venovať seriózne, skôr či neskôr u elektriky skončíte. Už samotný názov napovedá, že pohon piestu vo valci zabezpečuje elektrický prúd, konkrétne elektrický motorček prostredníctvom prevodového ústrojenstva. Srdcom kazdeho AEG (Automatic Electric Gun) je mechabox, ktorý obsahuje prevodové ústrojenstvo a stará sa o to, aby to celé mohlo fungovať. Existuje niekoľko verzií a typov mechaboxov. TM ich robí sedem, líšia sa drobnými vylepšeniami a uložením v zbrani, avšak neplatí, že čím vyššie číslo, tým lepší mechabox. Odporúčam ísť do verzie III a VI. Sú spoľahlivejšie a dlhodobo vydržia ľahší upgrade (do M120). Prevodové ústrojenstvo je hnané motorčekom, TM robí dva druhy – EG700 a novší EG1000. Rozdiel je najmä v kadencii, tisícka by mala byť lepšia, ale potvrdiť to nemôžem. Aby to celé mohlo fungovať, je potrebné dať tomu trochu šťavy. Tú získame z batérie, ktorá je tvorená článkami o napätí 1,2V, kapacitu si zvolíme sami. Osobne odporúčam zohľadniť pri výbere zbrane aj to, či má pevnú (dutú) pažbu, tá je totiž vhodným domovom dostatočne veľkej batérie. Zvlášť vhodné to je pri neskoršom upgrade, kedy je potrebná silná batéria. Pri štandardnej zbrani si postačíme so sedemčlánkovou (8,4 V) batériou, ktorú je možné zakúpiť buď v Muničáku, prípadne v špecializovanej modelárskej predajni (kde nám ju vyskladajú podľa nášho želania). Čo sa týka výdrže batérie, zhruba platí, že jeden výstrel = 1 Mah, čiže povedzme 600mAh baterka vydrží na cca 600 výstrelov. Samozrejme, uvedená hodnota platí pre neupgradeované zbrane, so silnejšou pružinou rastie odpor a tým aj spotreba. Zbraň zakúpená bežne v obchode je osadená tzv. 90tkou pružinou. Číslo udáva rýchlosť v m/s, akou opustí hlaveň bb-čko. (Podľa meraní je tá pružina ešte o čosi slabšia, jedná sa o cca 85m/s). Podľa toho teda rozlišujeme jednotlivé pružiny (100, 110, 120, 130 atd). Výmenou pružiny za silnejšiu zvyšujeme výkon zbrane, teda jej dostrel a silu. Samozrejme, s výmenou pružiny dochádza k vyššiemu opotrebovaniu čriev, preto je často nutné vymeniť aj iné súčiastky. Teórii upgrejdu sa však chcem vyhnúť, jednak je to na dlhšiu debatu a jednak toto má byť článok pre začiatočníkov. Rovnako sa tiež môžete stretnúť s pojmom „fps“ – znamená to „fet per second“ a je to v podstate ten istý údaj, akurát je to v stopách (jedna stopa = cca 33 cm). Pri výbere zbrane je dobré tiež zohľadniť ešte niekoľko skutočností (ak nám ide hlavne o praktické hľadisko a nezáleží nám veľmi na vzhľade). Štandardnou súčasťou zbrane je tiež nízkokapacitný zásobník, označovaný ako „tlačák“. Jeho výhodou je, že v ňom nehrkajú gule, nevýhodou je však jeho nízka kapacita (cca 40 až 70 gulí, v závislosti od typu zbrane). Samozrejme, takmer ku každej zbrani je možné dokúpiť aj veľkokapacitný zásobník (tzv. hi-cap), niektoré zbrane ho však už majú štandardne v základe. Dalším faktorom je možnosť uchytenia príslušenstva (kolimátor, optika, svetlo apod.). Rieši sa to montážou lištou, ktorá je taktiež u niektorých zbraní v „základnej výbave“. V neposlednom rade je potrebné zvážiť aj štýl hry; do budov je vhodnejsia skôr krátka a kompaktná zbraň, v otvorenom teréne sa nám naopak dlhá hlaveň postará o mierne zvýšenie presnosti i sily. Výber elektriky by mal byť hlavne o presvedčení, o tom čo sa mi páči. To však neznamená, že to nemožno skombinovať s trochou rozumu. Opäť sa pozrieme na výrobcov, takže opäť (najmä kôli dostupnosti) odporúčam TM. Classic Army majú oproti TM-kám kovové telo, silnejší mechabox a v základe aj silnejšiu pružinu (niečo medzi 110 a 120). Ich problém je trošku horšie spracovanie (často je potrebné podoťahovať skrutky, tu a tam niečo jemne opilovať, ale inak sú v pohode). ICS sú ešte stále príliš málo známe, aby sa názor na ne vykryštalizoval. Ešte sú tu „systemy“, ich cena však hovorí za všetko. Často sa stretávam s otázkou „ktorá elektrika je tá naj?“. Nuž, aby som pravdu povedal, podľ amna takáto zbraň zatial neexistuje. Vyplýva to najmä z toho, že konštrukčne ide o takmer rovnaké zbrane, rozdiely sú len vo vzhľade.

Munícia

Ako munícia sa v airsofte používajú 6mm guličky, ktorým hovoríme bb-čka. Na slovenskom trhu sú k dispozícii gule od Tokio Marui a „Excely“. (UHC sú do pluvatiek a Digicony sú pre fajnšmekrov, nie pre začiatočníkov). Osobne volím TM-ka, nejako mi tie Excely „nerežú“, ale kedže sa predávajú, asi sú s nimi ľudia spokojní.

Výstroj

Čo sa týka výstroje, je to len na Vás. Jedinou podmienkou hry je ochrana očí, či už kvalitnými okuliarmi, alebo maskou. Tu nie je miesto na kompromisy, uvedomte si, že v hre je váš zrak. Na trhu sa najnovšie objavili tzv. Sansei masky, ktoré majú miesto „skla“ kovovú sieťku. Ich výhodou je, že eliminujú hlavný problém okuliarov – rosenie. Naopak, horšie je to pri hre v tmavých budovách či v šere. Paintballová maska je skvelá ochrana, taktiež však hrozí rosenie skiel (dá sa to eliminovať osadením termálnych skiel alebo ventilátora), okrem toho je v nej lícenie trošku nepohodlné. Ak ste citliví na pleť, v budovách odporúčam ochranu celej tváre a taktiež rúk.

Obuv

Voľte zásadne pohodlnú a nepremokavú obuv. Neviem či je niečo lepšie ako kožené kanady. Sú lacné, nepremokavé, odolné a ak ich po každej akcii vyčistíte a namažete (ja som na to príliš lenivý), odvďačia sa Vám dlhou životnosťou. Neodporúčam kupovať si plátené kanady (iba ak ako zálohu ku koženým); hoci noha má v nich väčšie pohodlie, nikdy neviete, či nebudete musieť prejsť bažinou alebo prebrodiť potok.

Masakáče

Do budovy Vám zatiaľ postačí na úvod nejaké to staršie oblečenie, drahé maskáče sú v budove aj tak len na image. Ich význam opäť rastie až pri akciách vo voľnom teréne resp. v lese. Odporúčam skôr tmavšie odtiene a pokiaľ je to pre Vás finančne možné, nekupujte „originály“ od Vietnamcov na blšáku. Uvedomte si, aké nároky sú kladené na Vaše oblečenie pri pohybe v teréne.

Vysielačka

Dobrá vec, hlavne keď ju viete aj používať. Pri kúpe vysielačky je dôležité venovať pozornosť niekoľkým parametrom. V súčasnosti sa v airsofte využívajú dve frekvenčné pásma: PMR a LPD. Je však nutné povedať, že LPD sa už vytráca, 99% komunikácie (na velkých akciách je to 100%) je v pásme PMR. Existuje 8 základných kanálov v tomto pásme, pričom každý kanál ma niekoľko subkanálov. Pri kúpe vysielačky odporúčam trošku si priplatiť a kúpiť vysielačku, ktorá má aj subkanály. Ďalšou takmer nevyhnutnosťou vysielačky je handsfree (hoci ja osobne ho nepoužívam). Existuje akýsi kódex používania vysielačiek, ktorého by ste sa mali držať (ostatní hráči Vám budú vďační):

• Nepoužívajte VOX (aktiváciu hlasom). Častokrát sa zapne aj bez toho aby ste to chceli a vy potom zbytočne zahlcujete kanál
• Snažte sa vyhnúť tlačidlu „prezváňanie kanála“. Nie je nič horšie, ako keď sa mi do ucha ozýva piskot „call-button“-u (preto nepoužívam handsfree). Na niektorých hofferkách je možné toto tlačidlo vyrezať (pozdravujem všetkých čo boli v poľsku ? )
• Nezaťažujte zbytočne kanál nepodstatnými vetami typu „fero, keď ideš na bázu, dones mi z batohu rožky a pivo“. Jednak to nikoho nezaujíma a jednak opäť blokujete kanál.
• Snažte sa vopred rozmyslieť, čo chcete povedať a skúste sa vžiť do pozície toho, kto Vám načúva, či Vám porozumie. Často najmä na velkých akciách počujem vo vysielačke vety typu „vidim pohyb nepriateľa“ (kde?, ako je ďaleko?, koľkí?) alebo „idú zprava“ (a kam idú? kde je podľa teba zprava, pokiaľ to nebolo vopred dohodnuté?)
• Než niečo poviete, je dobré najprv sa identifikovať, aby bolo jasné kto hovorí. Potom sa snažte identifikovať príjemcu (napr. „veliteľ – báze č.1“). Napokon povedzte správu.

Tých pravidiel je určite viac, na začiatok však plne postačujú aj tieto.

Taktická vesta

Taktická vesta je už tiež pre skúsenejších, než ju budete neodkladne chcieť, skúste sa zamyslieť, čo do nej tak asi dáte. Kým som mal krátky manuál, stačil mi sáčok bb-čiek vo vrecku. Ostatné veci sú len zbytočnosti, verte mi. Význam taktickej vesty sa ukáže až pri väčších akciách, kedy už musím mať pri sebe väčšie množstvo bb-čiek, vysielačku, baterku, jedlo, vodu apod. Podstatné je, aby Vám dobre sedela, neobmedzovala Vás v pohybe a aby sa do nej zmestilo všetko potrebné. Čo konkrétne, to Vám ukáže čas.

Pravdy a mýty v airsofte.

Sniper

Nedá mi nedotknúť sa tejto témy. Z vlastných skúseností môžem povedať, že snajperom chce byť spravidla najčastejšie ten, kto ešte nebol na veľkej akcii. Ide zväčša o začiatočníkov, ktorých ženie predstava o tichom a zákernom lovcovi, ktorý likviduje nepriateľa postupne jedného po druhom. Takýto hráč potom rozbije prasiatko, kúpi lacnú (väčšinou manuálnu) snajperku na ktorú sa snaží namontovať optiku (čím väčšia, tým lepšie), avšak po prvej akcii zrazu zistí, že niečo tomu chýba. Tí rozumnejší pochopia, že tadiaľ cesta nevedie, iným to ešte niekoľko týždňov vydrží. Aby ste ma rozumeli, netvrdím, že snajper v airsofte je somarina. Nechcem sa týmto dotknúť ani starších skúsených hráčov, ktorí už čo-to odskákali, a tu vidia svoju cestu. Naopak, takýto človek môže skutočne narobiť šarapatu v radoch nepriateľa, má to ale háčik (respektíve niekoľko). Najskôr si ale treba uvedomiť význam tejto funkcie v reálnom svete. Ide o dobre vycvičeného bojovníka, ktorý zaujme pozíciu v dostatočnom časovom predstihu, trpezlivo vyčkáva na vhodný okamih a likviduje konkrétny cieľ. Optimálna vzdialenosť streľby je 300-500 metrov. One shot, one kill. Po splnení úlohy sa nepozorovane vzdiali. Spolu so snajperom sa pohybuje „spotter“, ktorý okrem iného pomáha lokalizovať cieľ. To bol snajper v skratke a teraz sa poďme pozrieť nato, prečo to v airsofte nebude fungovať. Po prvé, snajper v airsofte nemôže zaujať pozíciu v dostatočnom časovom predstihu, na akciu prichádzame všetci naraz. Taktiež v airsofte neexistujú „strategické ciele“, ktoré treba prednostne zlikvidovať aby sa narušila koordinácia postupu nepriateľa (pokiaľ to scenár vyslovene neuvádza). Snajper nemôže pracovať dlho v utajení, pretože zasiahnutý hráč odchádza na respawn a po krátkom čase sa vracia do hry s vedomým, že tam niekde ten odstrelovač je a už o ňom vie. A nakoniec, nakoľko efektívny dostrel airsoftovej zbrane je cca 40-50 metrov, o nepozorovanej streľbe na dlhé vzdialenosti nemôže byť ani reči. Preto aj kúpu lacnej (rozumej nevýkonnej) odstrelovačky považujem za vyhodené peniaze. Tieto zbrane majú výkon porovnateľný s neupgradeovanou elektrikou, avšak častokrát ide o manuál, takže absentuje streľba dávkou. Na väčšiu vzdialenosť, zvlášť ak je streľba vedená cez porast, jedna gulička nestačí. Význam optiky je nulový, nehovoriac o tom, že výkonné optiky sa na takúto krátku vzdialenosť veľmi tažko zastreľujú. A to ešte snajper, ak chce ostať nespozorovaný, nesmie sa ani pohnúť, čiže ak ide nepriateľ zo strany, nemá prakticky žiadnu šancu. Potom pomôže už iba vysoko kvalitné maskovanie. Týmto ale nechcem nikoho odrádzať. Byť snajprom považujem v airsofte takmer za poslanie. Chce to veľa skúseností, obrovskú trpezlivosť a chuť a tiež veľkú kopu peňazí. Ak chcete byť snajprom, pripravte sa investovať do poriadneho ghillie, nad snajperkou pod 20 tisíc ani neuvažujte. Odporúčam ísť do plynovky (napr. Tanaka je dobrá voľba), z elektrík je to asi iba PSG (300% upgrade nevyhnutnosťou, full-auto poteší). Nevýhodou plynovej snajperky je nekonzistentnosť každej rany (s ubúdajúcim množstvom plynu klesá sila výstrelu, taktiež rozdiel teplôt urobí svoje). Tento problém je možné odstrániť manuálnou odstrelovačkou, ktorej výhodou je aj dobrá upgradeovateľnosť (hrozné slovo), treba si však uvedomiť, že čím silnejšia pružina, tým ťažšie sa obťahuje (najmä v ľahu to nie je jednoduché). Fragy Vám budú pribúdať veľmi pomaly a cieľ Vám najmä na väčšiu vzdialenosť, kedy už gulička nemá veľkú kinetickú energiu, občas neprizná. Tak do toho.

Efektívny dostrel

Naposledy som to čítal v jednej českej recenzii na manuálnu M16-tku: „terč 20x30 (to je v centimetroch) na tých 40 metrov nie je problém...“ Verte mi, že je. Je potrebné rozlišovať medzi efektívnym dostrelom a dostrelom. To, že niekto odmeria vzdialenosť, kam mu dopadajú guličky, neznamená, že ma vždy spoľahlivo na túto vzdialebnosť zasiahne. Povedzme si úprimne, efektívny dostrel krátkeho manuálu je zhruba 15 metrov, dlhý manuál okolo 25 metrov, štandard elektrika ide na tých 35 metrov. Plynovka je na tom, čo sa týka sily podobne ako AEG (dokonca ju mierne prevysuje), krátka hlaveň však efektívny dostrel výrazne skracuje. Nad uvedené vzdialenosti už istota zásahu prudko klesá v súčinnosti s niekoľkými faktormi, ako je závan vetru, vegetácia, či mobilita cieľa (teda či sa pohybuje alebo nie). Takto nejako potom vznikajú situácie, keď to Vaším smerom niekto šije zo 40tich metrov, presvedčený o svojom úspechu, pričom bb-čka sotva dopadajú k Vašim nohám.

A potom je tu už len veľa tréningu, driny, peňazí, potu a raz mi možno dáte na prdel ?.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk